Asi by som mohol, ale predsalen nebudem klamat a poviem vamrovno: Prve dni tohto nasho stereotypu mali na nas oboch s martinom neblaheucinky, miestami mozno dokonca zlahka depresivne. Pridajte do toho stipkusilnejucej ponorkovej choroby a mate pribliznu predstavu o atmosfere ktora unas vladla v priebehu druheho tyzdna nasej slavnej vypravy.
Ale pekne poporiadku. Kde sme to vlastne skoncili naposledy?...aha.
V poslednom nasom prispevku sme spominali nase dve vikendove akcie - stretnuties mojimi byvalymi kamosmi a den nato, open house, cize zahradna party. To prve bol tak trosku downer. Bolo sice skvele znovu vidiet starychpriatelov z South High school, ale ludia sa menia a ukazalo sa ze uz s vacsinouz nich nemam tak vela spolocneho a ani ja ani Martin sme sa moc nebavili. Bolato prva predzvest nasich neskorsich obav z toho, ze nas spolocensky zivot tu vMinesote bude stat za h...o.
Druha akcia bola o cosi lepsia, vlastne uplne skvela...nasli sme si mnozstvonovych kamosov a kamosiek, ktorych priemerny vek sa bohuzial pohyboval okolo60.
ale seriozne, bolo to velmi mile stretnutie, opat nam potvrdilo aki su tu ludiazlati a ako lahko sa s nimi komunikuje. Na tuto party boli pozvani rodinniprislusnici rossowcov, ich susedia, priatelia, kazdopadne ludia ktorych spajalojedine: Slovensko..ci uz niekedy slovensko navstivili, alebo odtial pochadzajuich predkovia, alebo sa tam chystaju ist, alebo jednoducho ludia ktori poznajumna a moju rodinu a chceli nas oboch s Martinom stretnut. Okrem velmiprijemneho poobedia a vecera sme z toho odniesli aj dalsie kontakty napotencialne fusky a teda zarobky.
no a potom nasledoval tyzden pocas ktoreho sme s martinom setko vnimali cierne...robotysice bolo dost, ale zacali sme si uvedomovat, aky obrovsky pruser je ze jeden znas nema 21 a teda nemoze chodit do barov (-ja..ehrm), ze ani jeden z nas nema25 a teda bude velky problem pozicat si auto na nas vysnivany road trip, doslonam ake obrovske su vzdialenosti v meste a ze verejna doprava nestoji za vela(a ze je teda tazke sa kamkolvek dostat). dalej nam doslo, ze kedze byvalikamarati sa do buducnosti nejavili ako zrovna 4 krat zabavna partia, nase letobude s najvacsou pravdepodobnostou stravene vylucne v spolocnosti vyssie spominanejvekovej skupiny nad 60...opat opakujem, ze su to neskutocne skveli ludia a radis nimi travime cas...ale obcas to chce zmenu. Predsalen sme sa tesili aj nanejake tie tradicne filmove americke party. Pre toto setko si urcite vietepredstavit ze nase srdcia zovrela ladova ruka. Chybalo nam nieco na co by smesa mohli v buducnosti tesit, nejake tosvetlo na konci tunela. (+ ten klesajucidolar, z toho moze cloveka porazit)
Nastastie s prichodom tretieho tyzdna, ked sme uz vesali hlavy vbeznadeji, sa veci zacali obracat k lepsiemu. Blizil sa den nezavislostia mne sa podarilo nakontaktovat na par dalsich priatelov. Par telefonatovobratilo celu depresivnu situaciu naruby. Cakali nas 4 tazke dni plne prace,malovania na slnku a hrabania sa v zemi, ale tie mali byt zavrsene skvelouparty pri prilezitosti oslav 4. Jula.
A tak sa vlastne dostavam k udalostiam poslednych dni a hodin.
Vo stredu vecer sme skoncili s robotou a ten isty vecer odletela moja teta astryko do Kalifornie za sesterkou. Tym padom sa priblizil den kedy sme sa maliodstahovat od Dava a Pat a zacat byvat u Rossowcov. Stvrtok rano som tedapripravil D+P chutne vlocky varene v mlieku (rodinny recept), ktore som imslubil ked sme prisli a vecer sme spolocnymi silami ukuchtili rozluckovu veceru.Bol to super vecer, mali sme cas sa vyborne porozpravat, dobre sa najest apotom sme hrali hlboko do noci spolocenske hry. bola to fajn rozlucka po takmer3 tyzdnoch ktore sme s nimi stravili. Na druhy den Dave a Pat odisli za ichsynom do Iowy a nas caka zajtra (v nedelu) stahovanie.
Ale konecne sa dostavam k zlatemu klincu dnesneho blogu a tym je piatocnaparty. Den nezavislosti nemame sancu oslavovat zrovna kazdy den a my s Martinomsme mali to stastie poriadne si ho uzit.
Colin, nas americky kamarat, ktoreho niektori z Vas, potencialnych citatelovmali tu cest spoznat ked bol na slovensku, nas pozval na jeho rodinnu party najednom s tisicok minnesotskych jazier. Bolo to fun. Ako vacsina americkychsviatkov, hlavnym zmyslom celeho dna je poriadne sa nazrat. K tomu sme pridalinejake to kupanie na jazere, bitky na rafte, hranie futbalu(americkeho),basketu a pod. Tradicnym vyvrcholenim celeho dna je vecerny ohnostroj. Mali smeto stastie ze na druhom brehu jazera bolo jedno z najvacsich kasin v minesote,mohli sme si teda vychutnat kvalitny polhodinovy ohnostroj...a ze to bolOHNOSTROJ...paradicka.
Po ohnostroji, okolo desiatej sme sa presunuli do mesta kde sme sa malistretnut s partiou kamosov, z ktorych vacsinu sme predtym nestretli. Zisla satam naozaj vyborna partia, aj ked nam trvalo asi 2 hodiny najst dejisko tejparty.
Ked sme konecne dorazili, zabava bola uz na mrtvom bode a ludia pomalytriezveli a zaspavali. Ale samozrejme ako vzdy ked je v jednej miestnostinejaky ten alkohol a nejaki ti slovaci citiaci potrebu odreagovat sa ponarocnom tyzdni, energia sa velmi rychlo zase rozprudila...bolo super postretatdalsich starych znamych, aj novych ludi, a celkovo sme z toho mali ovela lepsipocit nez z tej poslednej party,...
Nebudem zachadzat do detailov, vsetko prebiehalo v ramci slusnosti,..kazdopadneja som sa zobudil na prekvapivo pohodlnej dlazbe v kupelni, na to ako si makamosi so radostnymi usmevmi o sto sest fotia...martin sa asi choval o cosidecentnejsie, ale aj tak sme obaja stravili cely sobotny den ...hm -regeneracne. Takze zur ako sa patri, a musim povedat ze dobre padol, uvolnilisme sa patricne a uz sme to potrebovali. Nase predosle pesimisticke tendenciesme nechali za sebou.
V nasludujucich dnoch a tyzdnoch nas caka este navsteva velkeho zabavneho parkuak nam vyjde cas a peniaze sme pozvani na chatovacku na ostrove uprostredjazera Superior...uvidime.
A samozrejme, aby som neopomenul zakladnu zlozku nasichzivotov tu za morom...snazime sa zaciatkom tohto tyzdna pozhanat do buducnostinejaku dalsiu robotu. V pondelok alebo utorok sa hadam dostaneme k napisaniunejakych letakov ktore roznesieme po okoli. Pri troske stastia by to malopriniest ovocie. Ludia nas tu v stvrti zacinaju poznat a ziskali sme zaposledne tyzdne par slusnych referencii. Medzi nimi vynika hlavne pracickaktorej sme sa venovali tri dni z tohto posledneho tyzdna. Pre jedneho zosusedov sme premodelovali jeho zahradu pred domom, cize celkom prijemna robota,ale v prvom rade jej vysledok predcil nase ocakavanie. Namiesto travnika materaz pred domom typek velmi peknu skalku...budeme sa snazit pridat k blogu ajfoto...tak potom pripadne nesetrite chvalou, my sme na tuto konkretnu pracickucelkom hrdi:))
No a ponaucenie z pribehu na zaver?
Asi kazdy takyto podobny trip prinesie aj chvilku kedy sazda setko naprd. Myslim ze sa nam ale podarilo si uvedomit ze nie vsetky naseocakavania sa nam mozu splnit a hlavne treba byt nad vecou a vtedy clovek zistize je tu zrazu kopa veci, zazitkov ktore ani neocakaval. A o tych budeme aj nadalej usilovne pisat. zatyzden do videnia...
